bol raz jeden pan a ten chcel byt umelcom. cim viac chcel, tym viac tomu veril az bol nacisto presvedceny, ze je umelcom. potom sa pustil do presviedcania ostatnych ludi ze je umelcom. velmi mu to neslo, lebo presvedcenie sa neda len tak preniest na druheho cloveka, to musi clovek citit. ale doba mu priala. podarilo sa mu presvedcit zopar klucovych jedincov a ti potom pokracovali v presviedcani. ten pan nemal lahky zivot. ale pracu odviedol skvelu, jeho meno sa stalo nesmrtelnym. je to zaujimavy a originalny pribeh, ale osobne si nemyslim, ze je hodny nasledovania. zhodnem sa s dost malo ludmi na tomto. ale pomaly zacinam presviedcat sam seba, ze mam v pazi. a ked tomu raz uverim, ze mam v pazi, tak zacnem okato demonstrovat, jak tucne mam v pazi, lebo uz budem mat na to odvahu (ked clovek dacomu veri tak je schopny velkych veci) a presviedcat okoloiducich, ze fakt mam brutalne v pazi. a mozno sa raz o mne bude hovorit ako o typkovi, co mal najviac v pazi zo vsetkych.